Podľa Ústavy Slovenskej republiky sú rodičovské práva rovnaké bez ohľadu na ich vzájomný vzťah a obmedziť ich môže len súd rozhodnutím na základe zákona (čl. 12 ods. 1 a čl. 41 ods. 4 Ústavy SR). Obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv upravuje zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 38 a 39). Ak k takémuto obmedzeniu alebo pozbaveniu neprišlo, aj v prípadoch, ak je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, zostáva druhý rodič naďalej rovnocenným zákonným zástupcom dieťaťa, keďže podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine majú rodičovské práva a povinnosti obaja rodičia. Rodičovské práva k deťom sú rovnaké bez ohľadu na právny vzťah medzi rodičmi, teda bez ohľadu na to, či nie sú vôbec zosobášení, či sú manželmi alebo či sú rodičia rozvedení [viď napr. čl. 16 ods. 1 písm. d) Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 62/1987 Zb.)]. Situácia rodičov po zverení dieťaťa do starostlivosti jedného z nich, je z tohto pohľadu rovnaká, ako je tomu pri zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. V tejto súvislosti je potrebné pristupovať k zákonným zástupcom dieťaťa rovnocenne, a to bez ohľadu na to, akým spôsobom je vyriešená otázka osobnej starostlivosti o dieťa. V situácii, ak sa rodičia dieťaťa nedohodnú, rozhodne na návrh jedného z nich v spornej veci súd (§ 111 Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov).