D V O J D O M O V C I

Tlačová správa: Rozhodovanie súdov týkajúce sa rodín musí rešpektovať právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného, rovnoprávneho osobného styku, výchovy a starostlivosti o dieťa zo strany obidvoch rodičov

 

Bratislava, 30.3.2021 – Vymazaní rodičia a súdené rodiny z protestu ZA NAŠE DETI i účastníci stretnutia so Súdnou radou SR zaregistrovali tlačovú správu (TS) zverejnenú 18.2.2020 (správne má byť 18.2.2021) sedemnástich občianskych združení a ich 28 členiek na webe Inštitútu pre výskum práce a rodiny (IVPR). Vnímame negatívne neochotu IVPR a jeho Koordinačno-metodického centra pre prevenciu násilia na ženách (KMC) vypočuť si podnety občianskej spoločnosti vo veciach prevencie rodinného násilia, aj ohľadom krivých obvinení, s ktorými sa stretávame v našej praxi. Súčasne so znepokojením vnímame niektoré vyjadrenia uvedené v predmetnej TS.

 

Na základe dlhoročných analytických skúseností, expertíz a práce so súdenými rodinami, vymazanými rodičmi a ich krivými obvineniami považujeme za potrebné uviesť tieto dôležité fakty o postavení otcov, matiek a ich detí v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých.

 

V závere svojho prieskumu Milan Fico z IVPR uviedol, že 70 % detí 8. a 9. ročníka (približne 64 700 detí) v prostredí domácnosti zažilo v minulosti zo strany dospelých osôb ojedinele násilné situácie v rozsahu konfrontácie (1). IVPR uvádza ako detské ťažkosti problémy v škole s učením, so správaním,

poruchy jedenia, výrazná strata váhy, nízke sebahodnotenie, depresie, úzkosť, extrémne správanie, predvádzanie sa, agresivita, problémy so spánkom, nevyspytateľné zdravotné ťažkosti (2). Zuzana Očenášová z IVPR pripomína, že najčastejším prejavom sexuálneho násilia je dotýkanie sa intímnych

partií dieťaťa (3).

 

Preto tvrdíme, že o násilí majú konať a rozhodovať všeobecné súdy v trestnoprávnych veciach a nie v občianskoprávnych veciach a krivé aj účelové obvinenia z partnerského násilia medzi rodičmi maloletých detí majú byť exemplárne potrestané, aby sa nezneužívali v rámci konaní vo veciach

starostlivosti súdu o maloletých.

 

Sme presvedčení, že rodina, ako prirodzené prostredie pre blaho všetkých svojich členov, musí mať nárok na potrebnú ochranu, aby mohla bezo zbytku plniť svoju úlohu a zdôrazňujeme, že Zuzana Magurová a Adriana Mesochoritisová uvádzajú, že ľudské práva a slobody, ako aj ich uplatňovanie a

účinnú ochranu by mal štát zabezpečiť v rovnakej miere všetkým (4) aj keď Peter Guráň uviedol, že Istanbulský dohovor sa stáva v posledných rokoch dôležitým medzinárodno-právnym prostriedkom ochrany práv dieťaťa (5).

 

So znepokojením sledujeme snahy vytvárať z rozhodovania o forme starostlivosti o dieťa vysoko konfliktné spory, aj keď v rodine neexistovalo násilie. Odmietame fámy o výške percent vlečúcich sa poručenských sporov a zaťahovanie rodinnej histórie do jej budúcnosti. Navyše násilnou separáciou dieťaťa od otca alebo matky sa často začína vytvárať emocionálne týranie dieťaťa a od neho izolovaného rodiča.

 

V úvode svojej publikácie Slávka Karkošková uvádza, že SR Istanbulský dohovor podpísala 11. mája 2011, čím sa stala jedným z prvých členských štátov Rady Európy a Európskej únie, ktoré ho podpísali (6). S ohľadom na tento fakt, apelujeme na zvýšenie záujmu a kapacít identifikovať emocionálne zneužívanie detí a detské traumy. Vo vysoko konfliktných vzťahoch je nanajvýš dôležité poznať dlhodobé dopady na rodičovstvo, v období po rozvode a vedieť vyhodnotiť riziko z nich hroziaceho nebezpečenstva aj pri rozhodovaní súdov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Pri rozhodovaní súdov v žiadnom prípade nemožno tolerovať zbytočné prieťahy v konaní.

 

Požiadavku, aby sa súd pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti o maloletých usiloval v prvom rade o izoláciu dieťaťa a neumožnenie otcovi alebo matke osobne sa oň starať, považujeme za značne problematickú. S obavami sme si prečítali aj tvrdenie jednotlivcov z radov občianskych združení uvedených pod stanoviskom vytvárajúce zdanie, že separáciou partnerov sa násilie často nekončí.

 

Takto formulované požiadavky opomínajú práva detí na starostlivosť a primeraný kontakt s obidvoma rodičmi, vytvárajú ich porozvodovú traumatizáciu, prispievajú k citovej nevyrovnanosti a nezdravému psychickému vývoju detí. K porušovaniu týchto práv dochádza okrem iného v dôsledku nedostatočného reflektovania práva podozrivých alebo obvinených osôb na prezumpciu neviny. To následne spôsobuje, že dôsledky rozvodu manželstva alebo rozchodu rodičov sa pre deti prehlbujú, namiesto toho, aby sa vytvárali podmienky pre zotavenie ich tráum.

 

Ako matky a otcovia máme zodpovednosť za výchovu, vzdelanie a majetok svojich detí. Sme zákonným zástupcom svojich detí. Rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu má matka aj otec a tieto vykonávajú rodičia spoločne. Deti majú právo na osobný vzťah a priamy styk s obidvoma rodičmi. Súdne rozhodnutia upravujúce práva a povinnosti rodičov sa uznávajú bez toho, aby bol potrebný osobitný postup. Nepravdivé obvinenia zo zneužívania sú často vnímané ako bežné v starostlivosti o deti (7).

 

Vítame súčasnú právnu úpravu, podľa ktorej môže súd, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi upravený styk s dieťaťom, po prejavení vôle rodiča, ktorého právo styku je znemožňované, zmeniť pôvodné rozhodnutie a zveriť dieťa do jeho osobnej starostlivosti. Nie je predsa správne trestať dieťa a jedného z rodičov za konanie druhého z rodičov, aj keď má nespočetné množstvo podružných dôvodov, prečo izoluje dieťa od rodiča.

 

Zamestnanci Barbora Burajová, Milan Fico, Zuzana Očenášová a Mária Víteková z Inštitútu pre výskum práce a rodiny účelovo neinformujú o zrejmej rodovej nevyváženosti rozhodovania okresných súdov o zverovaní maloletých detí do osobnej starostlivosti ich rodičov. Rozdiely medzi jednotlivými

okresmi a ich rozptyl zverovania je priepastných 0 až 90 % (8).

 

Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom. Rozhodnutie súdu o zásahu, pozastavení, obmedzení a pozbavení rodiča o výkon rodičovských práv a povinností musí byť výrazom závažnej prekážky. Súd musí zohľadniť právo dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom. Neopomenuteľným kritériom rozhodovania súdov je aj právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Ak sa však pozrieme na záujem rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa a rozhodnutia súdov v príslušných konaniach v roku 2019, tak o 40 % z nich rozhodli násilne a proti vôli rodiny tak, že dieťa obrali o jedného z rodičov (9). Je preto nekorektné skrývať rodovú diskrimináciu resp. diskrimináciu otcov a ich detí.

 

Z pohľadu posudzovania zásad vyhlásených v Charte Spojených národov je uznanie prirodzenej dôstojnosti a rovných a nescudziteľných práv všetkých príslušníkov ľudskej rodiny základom slobody, spravodlivosti a mieru vo svete. Ako upozorňuje Výbor pre práva dieťaťa vo svojom komentári č. 14,

žiadne právo nesmie byť ohrozené negatívnym výkladom najlepšieho záujmu dieťaťa. Preto by mali súdy potvrdzovať základné ľudské práva, dôstojnosť, hodnotu ľudskej osobnosti, podporovať sociálny pokrok a zlepšovať životnú úroveň pri väčšej slobode. Súčasná platná právna úprava pri rozhodovaní o

rodine určuje, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, ktorí pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Avšak predstava, že civilný súd má tieto záujmy ničiť prostredníctvom svojich rozhodnutí ide nielen nad rámec právnej úpravy ale aj nad rámec možností netrestného konania súdu.

 

Považujeme za dôležité takisto poukázať na fakt, že hoci existujú prípady, kedy dieťa odmieta kontakt opodstatnene, sú aj prípady, kedy je rodič dieťaťom odmietaný neoprávnene. Základnou úlohou súdov v rozhodovacej praxi je poskytnúť ochranu legitímnym očakávaniam subjektov práva, a to pri zabezpečení čo možno najvyššej miery očakávanej spravodlivosti. Pre oba prípady môže byť v najlepšom záujme dieťaťa napraviť napätý vzťah rodič - dieťa a udržiavať kontakt s oboma rodičmi. (10) Dôležitú úlohu môže zohrávať zvýšené vzdelávanie a prevencia rodičov, aj keď bude systém súdov naďalej hrať rozhodujúcu úlohu. (11) Ak chcete zabezpečiť dobro dieťaťa, nemôžete to urobiť bez toho, aby ste jeho svedectvo vypočuli a náležite zohľadnili v súdnych rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú. (12) Dieťa sa identifikuje s jedným z rodičov, nekriticky uverí tomuto rodičovi a následne má negatívny postoj k druhému rodičovi čím sa stáva prostriedkom na vybavovanie si subjektívne prežívaných nespravodlivostí a ukrivdení medzi dvoma rozhádanými rodičmi. (13) Dieťa má právo na zachovanie jeho rodinných zväzkov a pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi podľa čl. 7, 8 a 9 Dohovoru o právach dieťaťa. Warshak vedie zoskupenie Rodinné mosty (14).

 

Popri príkladoch z praxe, ponúkame aj zistenia z vedeckých štúdií, ktorých závery sú overiteľné a zaštítené overiteľnou odbornosťou ich pôvodcov. Oceňujeme záujem IVPR (PERD a KMC) spájať občiansku spoločnosť a ponúkame našu spoluprácu pri príprave a realizácii analýzy rozhodovania

súdov vo veciach starostlivosti súdov o maloletých a návrhu krokov, ktoré môže Súdna rada urobiť s cieľom odstrániť prieťahy v konaní. Popri príkladoch z praxe, ponúkame aj závery z vedeckých konferencií v Prahe, Bratislave, Budapešti, Berlíne, Oslo, Malage, Kodani, Záhrebe a Vancouvri.

 

Sme presvedčení, že svojimi poznatkami z teórie aj praxe vieme prispieť k hlbšej a prierezovej analýze rozhodovania súdov vo veciach starostlivosti súdov o maloletých a návrhu krokov, ktoré môže Súdna rada urobiť s cieľom odstrániť prieťahy v konaní a praxe ďalších inštitúcií, vrátane IVPR. Všeobecné súdy konajú a rozhodujú podľa zákona o rodine v občianskoprávnych a podľa trestného zákona v trestnoprávnych veciach. Veríme, že naša expertíza a prax môže prispieť k pluralite, vyváženosti a odbornosti diskusie.

 

(1) Fico, M.: Prevalencia násilia páchaného na deťoch 8. a 9. ročníkov zistenia z reprezentatívneho prieskumu. Inštitút pre výskum práce a rodiny, Bratislava, 2017.

(2) Filadelfiová, J., Gerbery, D. a Vittek, J.: Reprezentatívny výskum domáceho násilia na Slovensku (Pramenná publikácia). Inštitút pre výskum práce a rodiny, Bratislava, 2017.

(3) Očenášová, Z. a Michalík, P.: Sexuálne násilie na ženách – správa z reprezentatívneho výskumu. Inštitút pre výskum práce a rodiny, Bratislava, 2017.

(4) Communication No. 47/2012 González Carreño v. Spain, Podrobnejšie In: Magurová, Z., Magurová, H.(2020): Prípadové štúdie z rozhodovacej činnosti CEDAW Výboru, Možnosť voľby 2020, s. 13-17.

(5) Guráň, P. Istanbulský dohodovor a práva dieťaťa: Príklady dobrej praxe a riešenie situácií zverenia dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičovs.61-75 in Mesochorititsová, A. (2017) Istanbulský dohovor: Ako ďalej alebo príklady dobrých praxí, Možnosť voľby 2017.

(6) Karkošková, S. 2016. Znalecké posudzovanie domáceho násilia v kontexte poručenských sporov o deti. Bratislava: Inštitút pre výskum práce a rodiny, s. 19-21, 35-37.

(7) Saunders, D. G., Oglesby, K. H. No way to turn: Traps encountered by many battered omen with negative child custody experiences. Journal of Child Custody: Research, Issues, and Practices, Vol 13(2-3), 2016, 154-177.

(8) Podľa údajov ÚPSVR v roku 2019 89,1 % detí bolo zverených do osobnej starostlivosti jedného rodiča a 10,9 % detí bolo zverených do osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.

(9) Tamtiež

(10) Fidler, B.J. & Bala, N. (2020), Concepts, Controversies And Conundrums Of “Alienation:” Lessons Learned In A Decade And Reflections On Challenges Ahead. Family Court Review, 58: 576-603.

(11) Tamže.

(12) Clemente, M.; Padilla-Racero, D. When courts accept what science rejects: Custody issues concerning the alleged “parental alienation syndrome”. Journal of Child Custody: Research, Issues, and Practices, Vol 13(2-3), .2016, 126 -133.

(13) Vyhlásenie Sekcie detskej a adolescentnej psychiatrie Slovenskej psychiatrickej spoločnosti k problematike tzv. „syndróm zavrhnutého rodiča“, 2016.

(14) Dallam, S.; Silberg, J. L. Recommended treatments for “parental alienation syndrome” (PAS) may cause children foreseeable and lasting psychological harm. Journal of Child Custody: Research, Issues, and Practices, Vol 13(2-3), 2016, 134-143.

 

Vymazaní rodičia, súdené rodiny, organizátori a účastníci protestu ZA NAŠE DETI https://www.noviny.sk/slovensko/538125-vymazani-rodicia-z-celeho-slovenska-protestovali-pred-ministerstvami-a-vladou účastníci stretnutia so Súdnou radou SR https://www.youtube.com/watch?v=PeNri2S7Gsw

 

Občianske združenia, iniciatívy a obyčajní rodičia: Patrik Brachňák, Ing. Peter Fabian, Miroslav Jurík, Liga Rodičov, Martin Oubrecht, Rasti Paták, POMOC TÝRANÝM DEŤOM, Mgr. Tibor Sedlačko, Bc. Jaroslav Verče, Vymazané rodiny

 

Kontakt pre médiá:

Ing. Peter Fabian, Nitra, 0905 797 809, peter.fabian.358@gmail.com

Miroslav Jurík, 0917 265 552, miroslav.jurik.jr@gmail.com

Mgr. Tibor Sedlačko, 0948 244 463, účastník a spoluorganizátor protestu, sedlackot@gmail.com