Je zrejmé, že ak má dieťa záujem na stretávaní sa, kedy toto stretávanie nie je možné realizovať iba počas návštevy školy, súd môže nariadiť formu striedavej osobnej starostlivosti o dieťa otcom aj matkou, ktorá nemusí byť určená rovnomerne.
Zákon o rodine žiadnym spôsobom nedefinuje, ako dlho musí byť dieťa u rodiča, aby bolo možné hovoriť o striedavej osobnej starostlivosti o dieťa otcom aj matkou.
Časové úseky starostlivosti tak môžu byť stanovené aj nerovnomerne, napríklad v pomere 8:6, 9:5, 10:4, 11:3, 12:2 či 13:1.
Dieťaťu sa tak zaručuje jeho právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom za predpokladu, že striedavá osobná starostlivosť o dieťa otcom aj matkou bude v najlepšom záujme dieťaťa.
Je vhodné starostlivosť len jedného rodiča meniť na iný druh, aj zmeniť rozsah času, kedy bude dieťa s jedným alebo druhým rodičom.
V zákonnom kontexte majú inštitúty „osobnej starostlivosti o dieťa“ a „styk s dieťaťom“ v podstate rovnaký obsah, keďže bez ohľadu na model starostlivosti zostávajú povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu zhodné.
Zatiaľ čo pri výlučnej starostlivosti o dieťa len jedným rodičom môžu súdy určiť nerezidentnému rodičovi styk s dieťaťom v rozsahu pokojne rovnocennom s rezidentným rodičom, v prípade striedavej osobnej starostlivosti o dieťa otcom aj matkou naopak nemusí byť časový rozsah starostlivosti automaticky zhodný (nerovnomerná striedavá osobná starostlivosť o dieťa otcom aj matkou).
Na základe uvedeného by sa mohlo zdať, že v podstate nezáleží, či súd zvolí model výlučnej starostlivosti o dieťa len jedným rodičom so širokým stykom pre nerezidentného rodiča alebo striedavej (nerovnomernej) osobnej starostlivosti o dieťa otcom aj matkou.
Podobnú logiku odmietol napríklad Ústavný súd Českej republiky v náleze zo dňa 10.05.2022. sp. zn. I. ÚS 3065/211 (Uvedené rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky je vzhľadom na podobnosť právnej úpravy možno aplikovať aj v slovenských pomeroch), ktorý je považovaný za prelomový v oblasti určovania druhu starostlivosti.
Uvedeným nálezom sa pritom neriadia len české súdy, ale vo veľkej miere už aj súdy na Slovensku, keďže stanovisko Ústavného súdu ČR je plne aplikovateľné aj na slovenskú právnu úpravu.
Ak sú naplnené zákonom požadované kritériá, podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Českej republiky, je striedavá osobná starostlivosť o dieťa otcom aj matkou spravidla preferovaným modelom.
Aj keď odhliadneme od toho, že formálne medzi modelmi starostlivosti rozlišuje zákon (ktorý mimochodom pojem široký styk neobsahuje a nie je v ňom teda vymedzený ani rozdiel medzi štandardným stykom a širokým stykom), fakticky má striedavá osobná starostlivosť o dieťa otcom aj matkou svoje prednosti - aj pri stanovenom nerovnomerného rozsahu starostlivosti zaisťuje rovnocenné postavenie otca a matky, v ktorom sa žiadny z nich nemôže opierať o väčšie „oprávnenie“ na dieťa a tento argument využívať pri sporoch s druhým rodičom.
V praxi dané východisko znamená, že súdy by nemali pri posudzovaní zmeny osobnej starostlivosti aj pri naplnení všetkých kritérií uprednostňovať ponechanie výlučnej osobnej starostlivosti o dieťa len jedným z rodičov s určitým rozšírením styku druhého rodiča, ale v súlade s judikatúrou zvoliť model striedavej (hoci nerovnomernej) osobnej starostlivosti o dieťa otcom aj matkou.
Nemožno súhlasiť s určením povinnosti nerezidentnému rodičovi vyzdvihnúť aj odovzdať maloleté dieťa v bydlisku rezidentného rodiča počas prázdnin a sviatkov.
Nemožno toto určenie žiadnym spôsobom odôvodniť, pričom touto úpravou by súd nútil nerezidentného rodiča znášať oveľa vyššie výdavky na cestovanie.
Pokiaľ už dôjde k tomu, že rodič sa odsťahuje do väčšej vzdialenosti z pôvodného miesta bydliska, súdy nemôžu ponechať tento aspekt stranou a musia ho zohľadniť vo svojom rozhodovaní o úprave styku či vyživovacej povinnosti.
V praxi sa to prejavuje najčastejšie tak, že rodičovi, ktorému nie sú deti zverené do osobnej starostlivosti, je o náklady na cestovanie znížená povinnosť platiť výživné.
Pokiaľ musí rodič za účelom styku s dieťaťom prekonať väčšiu vzdialenosť, je „fér“, aby negatíva s týmto spojená niesli rovnomerne obaja rodičia.
Spravidla sa totiž nejedná „len“ o finančnú stránku veci, ale tiež o čas a energiu, ktorú musí druhý rodič na realizáciu styku vynaložiť.
V záujme rovnomerného vyváženia prekážok spojených s realizáciou styku dieťaťa s rodičom na väčšiu vzdialenosť je vhodné, aby tieto boli prenesené čiastočne aj na rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
Z toho dôvodu by súdy mali postupovať pri rozvrhnutí povinností spojených so stykom minimálne tak, aby rodič, ktorému boli deti zverené do osobnej starostlivosti, bol povinný odovzdať dieťa na styk v mieste bydliska druhého rodiča alebo v mieste, na ktorom sa rodičia dohodnú.
Oproti tomu by druhému rodičovi vznikala povinnosť odovzdať dieťa po ukončení styku rodičovi, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti v mieste jeho bydliska.
Týmto (v dnešnej dobe už súdmi akceptovaným a určujúcim) postupom budú vyššie spomínané negatíva spojené s realizáciou styku rovnomerne rozvrhnuté medzi otca aj matku.
Ďalšou výhodou takéhoto postupu je to, že otec aj matka budú musieť vynaložiť na realizáciu styku nielen približne rovnakú finančnú čiastku, ale tiež budú musieť na prekonanie vzdialenosti vynaložiť svoju energiu a čas, čo pri iných riešeniach zohľadnené nie je.
Rovněž nepřípustné je nesouhlasné poukazování odvolacího soudu na možnost, že by se do péče o nezletilého M. mohly zapojit otci blízké osoby.
Ústavní soud má za to, že i když je primární díl odpovědnosti za realizaci péče o nezletilého na rodiči, zapojení osob blízkých rodiči (pokud jde o příbuzné, tak zpravidla blízkých i dítěti...) do péče patří k běžným jevům v životě kteréhokoliv dítěte a může mu být naopak z mnoha důvodů prospěšné.
Opět se nejedná o argument proti střídavé péči (je tomu právě naopak, srov. – jakkoliv aktuálně již v podstatě obsoletní – § 885 občanského zákoníku).
Především ale odvolací soud opět nijak neodůvodnil, na základě jakých důkazů se obával nemožnosti „plnohodnotné péče“ o M. otcem bez nutnosti zapojení otci blízkých osob.
Jednostrannost hodnocení důkazů v tomto směru mimochodem dokládá, že obdobnou námitku nepoužil ve vztahu k vedlejší účastnici, žijící přitom se synem v jedné domácnosti se svou matkou, která se jistě (a zcela logicky) do péče o nezletilého M. rovněž zapojuje.
Viete odporučiť advokáta pre zastupovanie vo veci striedavej starostlivosti?
Advokáta z okolia Vám odporučiť nevieme. ÚPSVaR
Na základe Vašej žiadosti Vám oznamujeme, že ÚPSVaR nie je kompetentný Vám v uvedenej veci odpovedať, zoznam advokátov je verejne prístupný na internete. ÚPSVaR
V okolí nepoznáme žiadneho advokáta pre zastupovania vo veci striedavej osobnej starostlivosti. ÚPSVR
Neviem Vám odporúčať advokáta v danej veci.
Neviem vám poradiť, my sme si zohnali mediátora cez internet. ten napísal dohodu rodičov o striedavke a podal to na súd. teraz čakám, čo súd na to povie.
Nepoznam nikoho, skuste cez Zlate stranky alebo google advokati.
Neposkytujem právne poradenstvo. Som ambulancia klinickej psychológie.
Neviem Vám odporučiť právnika v uvedenej oblasti - meste.
Ľutujem nie som z tej lokality. Nepomôžem vám.
Som z inakadiaľ, takže Vám v tomto naozaj neviem pomôcť.
UPSVR Sobota nedisponuje zoznamom advokátov okolia. S dôverou sa obráťte na oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Úradu práce sociálnych vecí a rodiny. UPSVR
Je mi ľúto, neviem Vám v tom pomôcť.
Neviem Vám v tomto poradiť. MUDr.
Zial nie, nepoznam tam nikoho.
Skuste pani JUDr.
Neviem, nepoznam nikoho vo Vasom okoli. Skuste si pozriet v Zlatych strankach alebo sa opytat v prislusnych instituciach /sud/
Nemam relevantne informacie k tejto poziadavke.
Obávam sa, že s vašim problémom Vám neviem pomôcť, nakoľko ja som sa zaoberala skôr psychologickou stránkou striedavej starostlivosti, ale odporučila by som Vám stránku: www.ligaotcov.sk, www.striedavka.sk skúste sa na nich nakontaktovať, oni Vám určite pomôžu.