Pripravujeme clanok o navrhu novely zakona o rodine, v ktorom sa okrem ineho navrhuje, ze rodic, ktory ma zverene dieta do starostlivosti a chce sa prestahovat v ramci slovenska ob okres, moze tak spravit len so suhlasom druheho rodica, ako by toto nove nariadenie zmenilo ich sucasnu situaciu?
Odpověď na přesun rodiče s dítětem ve výlučné péči:
* když se otec s dětmi dlouhodobě nestýká, o děti neprojevuje zájem, ať se matka stěhuje kam chce - neplatí pro vězně a dosud neukončená soudní řízení
* když se otec s dětmi stýká, je nutný jeho souhlas v případě, že cesta za dětmi bude časově delší, nebo peněžně dražší, nebo nějakým způsobem pro otce nevýhodnější
* nesouhlasí-li otec, soudkyně musí zohlednit časově delší, nebo peněžne náročnější, nebo nějakým jiným způsobem pro otce znevýhodněnou cestu tím způsobem, že dá povinnost matce děti vozit na/ze styku, nebo sníží výživné, nebo uloží jinou vhodnou povinnost matce k zachování původních podmínek
PS: Stejně se tímto jenom ty rozvody podporují. Rozvedená rodina má živořit a být odstrašujícím příkladem pro ostatní, aby se založení rodiny pořádně zvažovalo. Možná bychom spíše měli tlačit na zvýhodňování úplných rodin, protože ty především budou vytvářet hodnoty, a ne nějaké rozhádané a nedospělé bytosti, které jsou jenom zátěží pro rozpočet a daňové poplatníky.
Už někdo vypočítal, kolik jedna taková rozvedená rodina stojí stát na soudcích, sockách, "neziskovkách", apod..?
Hlasno suhlasim s PS: Vo vsetkych diskusiach o striedavke by mala najprv zazniet veta, ze je potrebne podporovat, aby sa ludia snazili o uplne a stabilne rodiny. K tomu by mala aj striedava osobna starostlivost o dieta obidvomi rodicmi prispievat tam kde je to pokazene, aby aspon deti mali neskor sancu zit v normalnych vztahoch. Ale nestaci len OZ, na to treba aj podporu zo strany statu a celej spolocnosti.
Nechávam na mimovládne organizácie.
Pošlite mi prosím Váš mobil a ja vám zavolám.
Mam momentalne taku situaciu, ze striedavu starostlivost mi sud nerozhodol. Navyse sa matka mojho syna postarala o to, ze som sa s mojim synom uz 7 mesiacov nevidel :-(
Změna bydliště dítěte je poměrně zásadní zásah do výkonu rodičovské odpovědnosti. Z právního hlediska se dostávají do kolize dvě práva, právo rodiče, který má svěřené dítě do péče (pouze své péče, střídavé či společné), zvolit místo svého bydliště a právo dítěte na péči druhého rodiče, případně na styk s druhým rodičem. Posouzení, které právo by mělo mít přednost, je věcí individuální. Není tedy vhodné, aby právo rodiče změnit místo bydliště (i s dítětem), podléhalo výhradně souhlasu druhého rodiče, ale tento souhlas by mělo být možné nahradit rozhodnutím soudu. Zde je ovšem velké riziko, že soudy budou vnímat dítě pouze jako objekt práva, nikoliv jako nositele práv, a k jeho právu na péči, případně styk s druhým rodičem budou přihlížet jen velmi málo nebo dokonce vůbec. Přitom podle mezinárodních dohod by zájem dítěte, zde na zachování péče obou rodičů nebo na zachování práva osobního styku s druhým rodičem bez ztížení, by měl být hlediskem předním (ale nikoliv jediným). Obecně by mělo být zcela zamezeno možnosti se s dítětem přestěhovat bez souhlasu druhého rodiče nebo nahrazení jeho souhlasu rozhodnutím soudu. Porušení tohoto omezení by mělo mít (s výjimkou extrémních případů ohrožujících život nebo zdraví dítěte nebo rodiče) za následek neprodlené nařízení vrácení dítěte do původního bydliště, v případě zrušení původního bydliště předání do péče druhého rodiče. I v případě závažných ohrožení dítěte či rodiče by soud měl zkoumat, zda rodič, který se v nouzi odstěhoval bez souhlasu druhého rodiče či nahrazení jeho souhlasu soudem, vyčerpal všechny možnosti řešení s menším zásahem do práv dítěte a druhého rodiče.
Myslím, že tento výklad je trošku skreslený :)
Nemyslím si,že je to šťastné riešenie, nakoľko dnes sa mnohí rodičia sťahujú za prácou. Myslím si,že pri striedavej starostlivosti nie je ani tak dôležitá vzdialenosť, ako prístup rodičov k tejto zmene v živote dieťaťa. Bc.
Ak mi date priamy kontakt.
Znenie návrhu novely tohto zákona nepoznám, ale pred nedávnom som pracovala s dvojicou rodičov, u ktorej k tomu dôjde. matka sa rozhodla po rozvode riešiť situáciu tým, že plánuje sa odsťahovať z okresu Brezno do okresu Komárno. Dieťa je v starostlivosti matky, ale stretáva sa pravidelne s otcom. Matka bola iniciatívna v tom, že požiadala o odbornú pomoc pre dieťa kvôli negatívnemu vplyvu otca na dieťa. Nebudem rozpisovať podrobnosti, Ale s tým, že sa mieni odsťahovať, neoboznámila otca dieťaťa a on sa to dozvedel od nás. Takže by to malo byť v zákone upresnené, podchytené aby sa zmeny bydliska rodiča, v ktorého starostlivosti je dieťa riešili otvorene a podľa pravidiel. Nemyslím si však, že bude prijateľné zabrániť zákonom, aby rodič zmenil bydlisko len so súhlasom druhého rodiča. To je obmedzovanie. Zmeniť bydlisko áno, ale vyriešenie situácie dieťaťa a posúdenie, či zmena bude pre dieťa vyhovujúca, to by malo byť vecou rozhodovania pri zmene bydliska a toho s kým dieťa bude ďalej žiť. Vyhýbanie sa komunikácii podľa mojich skúseností je prejavom neochoty sa s druhou stranou na niečom dohodnúť a dohodu dodržiavať. Pracujem vždy s oboma rodičmi a to mi dáva možnosť vyhnúť sa tendencii žiadateľa o pomoc spoznať, či ide o manipuláciu alebo o skutočnú snahu niečo riešiť v prospech zúčastnených strán a teda hlavne dieťaťa. Ľudia, ktorí majú tendenciu k zákulisným a emočne podfarbeným akciám, ktorými sa snažia dosiahnuť svoj cieľ (a to buď zabrániť tak styku dieťaťa s druhým rodičom, alebo presadiť svoj záujem o dieťa napriek tomu, že dieťa má vážny dôvod odmietať stretávanie sa alebo život s rodičom), dokážu urobiť čokoľvek, bez ohľadu na to, aký dopad to bude mať pre dieťa, či jeho druhého rodiča. Je mi ľúto, keď pozorujem dlhodobo sa vlečúce spory rodičov, ktoré riešia súdnou cestou a nekonečným radom odvolávaní, hoci z môjho pozorovania a šetrení je vec jednoznačná a jasná. Pýtam sa vtedy, načo je potrebné vypisovať správy a dokazovať čo je pre dieťa prospešné, keď to súdy ani protistrana neochotná spolupracovať a vymýšľajúca si iracionálne dôvody, neberú do úvahy.
Jednoznačná odpoveď neexistuje, zoberme si rozvodovú situáciu, prečo sa rozvádzajú? , lebo sa nemajú radi, nenávidia sa, bojujú o deti a pod. Ja sám som rozvedený a z môjho pohľadu by som bol určite za to, aby bol potrebný môj súhlas na presťahovanie mojich detí, no na druhej strane ja ako iniciátor nášho rozchodu by som sa v prípade zverenia detí do osobnej starostlivosti cítil veľmi obmedzený tým, že nemôžem zmeniť prostredie kde som zažil sklamanie, smútok, zlosť a pod. Je to široká téma a budem rád ak sa o tom bude hovoriť, rád sa do diskusie zapojím.
Je to zaujimavy navrh a urcite by som hlasoval ZA, kedze je dost ''matiek'' (zamerne hovorim o zenach, kedze v 99 % je dieta zverene prave im), ktore ''trestaju'' byvalych manzelov a otcov deti prave tym, ze im znemoznuju, alebo zo vsetkych sil komplikuju stretavanie s vlastnymi detmi (a urcite by kvoli tomu nevahali sa prestahovat treba aj na druhy koniec republiky). Sam som to zazil na vlastnej kozi, ked ''matka'' mojho dietata sustavne a opakovane porusovala podmienky styku otca s dietatom stanovene sudom. Bojoval som zo vsetkych sil - podaval trestne oznamenia na policii,opakovane prosil, ziadal o pomoc UPSVaR, referat rodiny Miestneho uradu, Verejneho ochrancu prav, podal navrh na vykon rozhodnutia na sud... Zial na Slovensku sa ublizuje IBA matkam, vymozitelnost rodinneho prava pre otcov neexistuje, rozsudok je iba zdrap papiera, formalny dokument, ktory ''matky'' beztrestne porusuju na ukor vlastnych deti a prav otcov. V mojom pripade to zaslo az tak daleko, ze po marnom boji a po nezaujme statnych organov zasiahnut a zabezpecit dodrziavanie prav dietata a rodica od 8. roku veku mojej dcerky sa nakoniec ''matke'' podarilo do dietata vstepit nenavist k vlastnemu otcovi a ja uz som svoju dcerku nevidel a nepocul 3 roky!!! To iste plati aj pre jej starych rodicov (moju mamu a otca), ktori tak isto nemaju moznost si uzit svoju jedinu vnucku. Telefony mi dcerka poklada, na SMS-ky, listy nereaguje, pri pokuse o kontakt pred skolou predo mnou uteka, byvala manzelka ma o dcerke neinformuje... To je vysledok vychovy ''matky'' a ''pomoci'' statnych organov na Slovensku, ktore maju zo zakona povinnost zabezpecovat dodrziavanie zakonnosti, prav deti a prav otcov!!! Na Slovensku otcovia nemaju ZIADNE prava (iba na papiery), len povinnost platit. Ing.
Viem sa vyjadriť iba ku skutočnostiam, ktoré sú odžite. Rodinná neznesiteľná situácia mňa ako matku donútila doslova utiecť z trvalého bydliska spolu aj s 11 ročným dieťaťom na začiatku školského roku. Odišla som do mesta svojho zamestnávateľa čo už bolo v inom okrese a tak práve otázka striedavej starostlivosti v rámci dvoch okresov bola dosť polemická. Nakoľko však ešte aj v súčastnosti prebieha rozvodové konanie a nič doteraz nebolo určené a dieťa sa pohybovalo niekde medzi dierami slovenských zákonov - v bubline a dobrej vôli, že ani jeden ani druhý rodič nezoberie dieťa tak aby druhý o tom nevedel / ak by sa napríklad otec rozhodol dieťa zobrať a obmedziť styk matke - nie je predpis ani zákon, ktorý by tomu zabránil a dieťa týmto ochránil. Takže dieťa sa naučilo v takomto krízovom systéme fungovať a rodičia tiež. V súčastnosti sme dospeli k dohode, ktorá bola podpísaná v rámci striedavej starostlivosti kde miesta bydlisk sú od seba vzdialené 14 km. Obaja však fungujeme v rámci striedania dieťaťa už 7 mesiacov bez rozhodnutia právoplatnosti rozvodu ani určenia starostlivosti o dieťa. Problém vidím iba v tom, že pri striedavej starostlivosti nie je dané ako sa, ktorý rodič bude podieľať na ekonomickom zabezpečení dieťaťa. Jediná cesta ako sa vyhnúť sporu je opäť ďalšia dohoda aby boli uzrozumené a tieto pravidlá a podmienky.
Striedavka je o dohode. Ak je dieťa niektorému s rodičov zverené, už to nie je striedavá starostlivosť. Ak by boli deti mladšie ako 15 rokov tak by to malo byť so súhlasom aj druhého rodiča.
Nepracujem s dvojicami, ktoré žijú podľa vzorca striedavej starostlivosti, ale ako už takmer vyštudovaná psychologička sa na túto problematiku pozerám z dvoch uhľov pohľadu. Striedavá starostlivosť môže byť veľmi prospešná pre rodičov aj dieťa, ak títo partneri žijú v blízkom okolí (najlepšie v jednom meste), čím môžu byť rodičia neustále v blízkosti dieťaťa a dieťa nemusí pravidelne prejsť x desiatok kilometrov, aby mohlo byť so svojím druhým rodičom. Zároveň nie sú narušené sociálne vzťahy dieťaťa, dieťa nemusí navštevovať dve školy, nemusí pravidelne prežívať separáciu od svojich blízkych kontaktných osôb (priatelia, starí rodičia a pod.). Je dôležité, aby sme brali do úvahy záujmy rodičov a zároveň záujmy a potreby dieťaťa. Čo sa týka presťahovania sa rodiča, ktorý má zverené dieťa do svojej starostlivosti ob okres (prípadne akékoľvek presťahovanie), tak by bolo veľmi vhodné ba až potrebné, aby sa k tejto situácii vyjadril aj druhý rodič. Keďže má dieťa oboch rodičov, ktorí majú záujem sa s dieťaťom stretávať, tak to znamená, že majú aj rovnaké práva a povinnosti týkajúce sa výchovy a rozhodnutí, ktoré sú s výchovou spojené. Je dôležité, aby rodič, ktorý sa chce presťavovať bral do úvahy nie len svoje záujmy, ale aj záujmy a potreby dieťaťa a rovnako, aby sa o tejto situácii poradil s druhým rodičom dieťaťa. Obaja rodičia by sa rovnako mali vopred zamyslieť nad zmenami, ktoré vzniknú v dôsledku sťahovania a ktoré sa týkajú celej ,,rodinnej" triády.
Zda sa mi, ze taketo opatrenie by mohlo narobit aj skodu. Napriklad, jeden otec vidi deti asi raz za mesiac, kedze byva cca 100 km od nich a vela cestuje kvoli praci. Preco by mal ich mame davat nejake povolenie, ak by sa nahodou chcela z nejakeho dovodu prestahovat o okres, ked sam sa prestahoval dobrovolne a bez povolenia o 100 km od nich. Ta matka sa nechcela ani rozvadzat, ale ak by mala davat nejake povolenie, asi by ju otec jej deti presvedcil rovnako ako na rozvod. Poznam viacero takych rodin, kde prve, co rodic, ktoremu deti neboli zverene, urobil, ze sa prestahoval daleko od deti a byvalej manzelky/manzela. Mam ale aj znameho, ktory ma deti v starostlivosti, jeho byvala zena je alkoholicka. Preco by mala mat pravo o niecom takom rozhodovat ako kde sa prestahuje? Takisto, su bohatsi rozvedeni ludia, co maju viac bytov a pobyt maju nahlaseny len na jednom, ale mozu menit lokaciu, tomu by takyto zakon asi tiez nezabranil. Ti rodicia, co sa vedia dohodnut, tym by pridal takyto zakon dalsie byrokraticke pravidlo pri stahovani. Tolko moj pohlad, mozno su pozitiva pre nejake rodiny, ale mnohym by takyto zakon bol nanic alebo zriedkavejsie vyslovene uskodil.
Nemám praktické denno - denné skúsenosti so striedavou starostlivosťou, ale ak dovolíte vyjadrím svoj názor. Nemyslím si, že rozvedení ergo odlúčení partneri by si mali vzájomne vyžadovať súhlas na presťahovanie sa. Ale tu nejde o rodičov, ale o deti a tí chcú byť s rodičmi čo najviac, preto by som to neriešil ako súhlas druhého rodiča, ale len podanie informácie o tom, že sa ako rodič sťahujem a že je predpoklad, že si pre dieťa prídem a vezmem ho do iného okresu.
Som Iba stará mama takéhoto dieťaťa, no lietam v tom tiež a je to trýznivá bolesť. Do starostlivosti vo veku 2 rokov dieťaťa, bolo toto zverené matke (ktorá ho v podstate jedného dňa počas otcovej pracovnej doby uniesla. Na inštitúciach - matrika, trvalý pobyt atď - mi bolo povedané, že matka si môže svoje dieťa zobrať kedy chce a odísť s nám kam chce a dokonca bez súhlasu otca mu zmeniť aj trvalé bydlisko. Normálny ocko, ktorý nie je vyvrheľ, ale rodič, ktorý so sestričkami odrodil, lebo matka odmietala bolesť; uspával i vstával v noci k dieťaťu, lebo matka tvrdo spala; pomáhal dieťaťu pred spaním s tvrdou stolicou, lebo matka nebrala na vedomie takéto trápenie batoľaťa a s bolesťami bruška ho príkazom nútila zaspať... Keď sa matka znova vydala a o mesiac potom priviedla na svet syna, toto staršie dieťa bolo v 1. roč. ZŠ (podľa vyjadrenia dieťaťa s úlohami mu mať nepomáhala, robilo si ich samostatne a keď sa to matke nepáčilo - bol krik aj bitka - aj mnoho iného. ako spávanie na zemi na matraci, neskôr v izbe s 4 - 5 mesačným polovlastným bratom, ktorý ho v noci budil plačom a toto 6 - roč. dieťa následne zobúdzalo matku spiacu za zatvorenými dverami inej izby...) Napokon, keď sa priblížil koniec 1. polroka - matka jedného januárového dňa zatelefonovala otcovi, aby si okamžite zobral svoje dieťa a o tri roky jej ho vrátil. (neviem, akú hodnotu veci má pre ňu toto dieťa - stolička, kniha, zlomený podpätok?) Dieťa rozhodne nie je vec a už vôbec nie na požičiavanie a vrátenie. Rodičia spísali "Dohodu", ktorou dieťa prešlo do starostlivosti otca, od 2. polroka zmenilo školu, rieši sa množstvo zdravotných problémov, podporujú sa dané dobré vedomostné schopnosti dieťaťa; matka nemá povinnosť zasielať otcovi výživné, ale použiť ho na výlohy pri pobytoch dieťaťa u nej, naďalej berie rodinné prídavky na toto dieťa. Dohoda bola otcom predložená k schváleniu súdu (k čomu od februára doposiaľ nedošlo), nakoľko Dohoda mu nedáva právne právomoci (napr. v súrnom prípade rozhodnúť o zákrokoch týkajúcich sa zdravia dieťaťa...) Pravdou je, že dieťa je značne tvrdohlavé a od svojho narodenia citovo naviazané na otca a prostredie, kde sa narodila aj žila a navštevovala otca. Toto sú dlhé príbehy, ktoré možno nekončia ani plnoletosťou a samostatnosťou dieťaťa. Najhoršie je, ak si tento štandard dieťa prenesie do svojho vlastného života, nepoučí sa z vlastných strastí a pôjde cestou MAMA. Novela zákona by mala obsahovať nielen súhlas oboch rodičov s premiestňovaním dieťaťa v rámci Slovenska, ale aj mimo neho - veď tam sú naše deti nedostupné, mnohé si privlastní daný štát, alebo zmizne úplne. Mala by zaručovať obom rodičom skutočne rovnaký prístup k informáciám o ich spoločnom dieťati - (nie ako náš prípad, keď matka znemožnila prístup k info od dets. lekárky, triednej učiteľky / obe sa odmietli s otcom rozprávať (a to isté zabezpečila prostredníctvom rodinných známostí na viacerých miestach). Rodičia a ich schopnosti k nenásilnej výchove detí by sa mali posudzovať jednotlivo s prihliadnutím na cítenie dieťaťa a nie matka všetko - otec nič. Niekedy to totiž býva aj opačne. Som vďačná za všetky tie šťastné deti rodičom, ktorí i keď si zvolili rozdielne životy - nie spoločný rodinný, sú schopní myslieť na svoje spoločné deti spoločne a rozumne im dopriať starostlivosť oboch (matky i otca) bez zbytočne zaťažujúceho vláčenia a osočovania sa po súdoch. Kiež by sme boli všetci nesebeckí a rozumní. Prepáčte, že som sa tak rozpísala. Vážim si prácu ľúdí v OZ a všetky kroky, ktorými pomáhate zabezpečovať práva detí na oboch rodičov. Viem, že je to ťažké a vždy sa kráča po hrane reality a utópie. No neskúsiť to je asi najväčší hriech aj pre ateistu. Želám všetko dobré, veľa síl, úspechov a všemožnej potrebnej podpory.
Návrh novely zákona o rodine, ktorá by zaviedla pravidlá pre, či skôr proti bezdôvodnému oddeleniu dieťaťa od nerezidentného rozvedeného rodiča (v podstate ide skoro vždy o otcov) je bezpochyby krokom vpred. Krokom vpred, aj keď trochu polovičatým – ale to snáď zo mňa hovorí len radikalizmus otca, ktorému matka uniesla deti do zahraničia. Navrhovanou novelou sa zohľadňuje právo (i povinnosť) rozvedeného otca na neobmedzovaný styk s dieťaťom, ale zohľadňuje sa hlavne právo dieťaťa nebyť vytrhnuté zo svojho prostredia, nebyť prakticky unesené vlastným rodičom (aj keď rezidentným), právo nebyť predmetom, ktorý môžete presťahovať podľa svojej ľubovôle. Občan, ktorý (z akýchkoľvek dôvodov) stojí so svojím záujmom proti záujmu viacerých občanov, jednoducho nemôže byť v práve – alebo toto jeho právo aspoň musí byť veľmi dôkladne skúmané a zvážené. Toto skúmanie musí však nastať nie až po čine, ale určite ešte pred ním. My otcovia, bohužiaľ, až príliš dobre poznáme slabosti systému pri vymáhaní už i tak ťažko vybojovaných rozhodnutí o rozšírení styku s deťmi v akejkoľvek forme. Preto musí byť súhlas nerezidentného rodiča daný pred zamýšľaným premiestnením, riadnym spôsobom a odobrený súdom. Hlavným protiargumentom určite bude ekonomická alebo iná situácia matky, napr. sťahovanie za prácou, nový partner apod. Tieto argumenty však nemôžu a nesmú obstáť pred dvojakým právom ostatných zainteresovaných strán – právom dieťaťa a právom druhého rodiča. Navyše, máme tu väčšinou aj ďalšiu stranu, ktorými sú priatelia, širšia rodina, známi, ktorí takýmto oddelením vždy trpia podobne ako otcovia a deti. Dospelý človek má vždy možnosti hľadať a nachádzať iné riešenia – tieto možnosti dieťa nemá, pretože je závislé na svojich rodičoch, na oboch rodičoch. Navrhovaná novela je pokrokom a podľa môjho názoru mala byť zavedená už dávno. Ďalšou etapou by malo byť – prečo nie? - kriminalizovanie takýchto vnútroštátnych nelegálnych „premiestnení“, vlastne únosov a určite kriminalizácia „premiestnení“ do zahraničia: postihy by okrem bežného trestu mali obsahovať i automatickú zmenu zverenia dieťaťa v prospech nerezidentného rodiča alebo aspoň v prospech striedavky. Lehoty na výkon takéhoto postihu, ktorý je v tomto prípade viac nápravou ako postihom, by mali byť skutočne krátke, povedzme maximálne dva týždne. Situáciu je potrebné vrátiť čo najrýchlejšie (a preto najúčinnejšie, s najmenším dopadom na dieťai i otca) do „normálu“, do stavu rovnakých šancí pre každého, do stavu pôvodnej situácie dieťaťa a rodiny. Potom bude dosť času skúmať hlbšie, súdiť sa, odvolávať sa. Zákon o rodine by mal striedavú starostlivosť ukotviť ako prvú z možností zverenia dieťaťa, pretože zodpovedá prirodzenému stavu vzťahov v rodine: dieťa chce a potrebuje oboch rodičov a rodičia chcú a potrebujú byť rodičmi dieťaťa. Nemyslím si, že zverenie dieťaťa jednému rodičovi a vyplácanie výživného druhým rodičom je dobré riešenie, pre nikoho zo zúčastnených: matky sú preťažené hrdinky, ktoré logicky nemôžu zvládať prácu pre dvoch; deti sú ochudobnené (často aj úmyslne matkami ochudobňované) o otcovskú ruku, starostlivosť, vedenie, ochranu (a zdroje), o celú druhú polovicu rodiny a na druhej strane ich výchova nie je zvládaná správne; otcovia sú zbavovaní zodpovednosti za svoje vlastné deti, v najhorších prípadoch o ne márne bojujú, snažia sa vydobyť si to, čo by im malo patriť úplne prirodzene a automaticky, bez akýchkoľvek pochýb a obmedzení. Iba striedavá starostlivosť po rozchode/rozvode rodičov je riešením tejto situácie pre všetky strany - dobrým, lepším, ba najlepším riešením. Dieťa sa predsa s nikým nerozchádza ani nerozvádza, nemôže, lebo patrí rovnako obom rodičom a my by sme to tak mali ponechať, ba všemožne podporovať, aby to tak ostalo i po tom, čo jeho rodičia v sebe nedokázali nájsť dôvody, prečo zostať spolu. Striedavá starostlivosť je preto v absolútnom súlade nielen s prirodzenými ľudskými a morálnymi zákonmi, ale aj so záujmami jednotlivých strán, ba i so záujmom spoločnosti ako takej.
Viem ako to funguje... aby to bolo efektivne, potom by bolo dobre urobit spolocne stretnutie, konferenciu aj za ucasti medii. Treba to dostat von... Nastal cas, aby sa zacalo informovat v mediach o otcoch ako o tych ktori su v mnohych pripadoch omnoho viac starostlivejsi a zodpovednejsi ako matky, to je ta cesta, ktora vytvori celospolocensku mienku a zaroven tlak na institucie a vdaka tomu sa zakony budu rychlejsie presadzovat... je potrebne, aby si ludia utvorili pozitivny obraz na otcov... treba urobit nejaky konstruktivny plan...
Skvely navrh!!!
Myslim si ze by ten druhy nemal byt brzdeny tym prvym. mozno ide do lepsieho a da dietatu viac. sami dobre vieme ze zeny vyuziju svoje "nad" pravo a hned sa stazuju a sudy im vyhoveju. ja by som neobmedzoval toho cloveka tym ze treba suhlas druheho rodica, napokon su tu kurately a tie posudzuju ci je vhodne a ci nevhodne byvanie. ale toto je len moj nazor.
Určite je to dobrá vec, ale je to nedomyslené. To sa musí riešiť komplexne. Je to len svetielko v tme. Určite by pomohla dotácia od štátu pre rodinu v kríze, či dotácia na bývanie pre druhého rodiča, aby mohol byť s deťmi. Ale musí sa to riešiť komplexne.
Mám za to, že toto obmedzenie vôbec nerieši podstatu toho, čo si pod striedavou výchovou predstavujem. Striedavá výchova má byť vždy v záujme dieťaťa a nie rodičov. Sťahovanie sa mimo mesta (častokrát I republiku), ako to mnohí rodičia robia, nepokladám za to čo má byť najlepším záujmom. Je to len iná forma "trucpodniku" voči bývalému partnerovi. O dieťa tam ide len okrajovo. Striedavá výchova by mala byť súdom nariadená len v tých prípadoch, kde je zjavné, že sa rodičia dokážu rozumne dohodnúť, a v žiadnom prípade len vtedy, ak si to jeden z rodičov vyžaduje!!! Veľký problem mám s aplikovaním striedavej výchovy pri deťoch mladších ako tri roky, nedajbože deťoch, ktoré sú ešte kojené. I take prípady existujú. Tu by som uplatňovanie tohto institutu jednoznačne zákonom zakázala!!! K Vami nastolenej problematike som našla odkaz v komentári k ustanoveniu § 26 zákona o rodine (Holub, M. a Nová, H.: Zákon o rodine a predpisy súvisiace. 4. Aktualizované a doplnené vydanie podľa stavu k 1. 4. 2000. Praha: Linde Praha as, 2000, 49 s), kde sa mimo iné uvádzajú predpoklady, ktoré musia byť splnené pre prípad aplikovania striedavej výchovy: "...V případě střídavé výchovy je dále nezbytné, aby rodiče dítěte, které je již povinno základní školní docházky, popř. které studuje, měli svá bydliště tak blízko u sebe, aby dítě mohlo navštěvovat stejnou školu a stýkat se se stejným okruhem kamarádů, aby se mohlo věnovat stejným mimoškolním aktivitám. Nezle totiž připustit, aby střídáním škol, hudebních škol, sportovních klubů atp. bylo narušeno studium dítěte a jeho sociální vazby." Mgr. PhD.
Moj nazor je ak sa chce jeden s rodičov presťahovať do ineho okresu tak len pod tou podmienkou že mu ten druhy rodič da suhlas. poznam take matky ako si oni hovoria že ked nemali inu možnosť ako zabraniť stiku dieťaťa s otcom tak sa presťahovali do ineho okresu len aby otec nedostal striedavu starostlivosť lebo byva v inom okrese a to zakon nedovoľuje. mam sam skusenosť že moja EX pracuje v zahraniči a mi navrhla že si chce zobrať k sebe syna do zahraničia a každe leto tu pride k matke tak si možem syna mať cely jej pobyt. povedal som že s tým nesuhlasim lebo ona tu pride na tyžden na slovensko a ja len tyžden syna nechcem mať do roka ja chcem ho vidieť rasť aj poznať jeho zaľuby a podobne. si myslim že to dieťa ked vidi nejakeho človeka raz do roka na tyžden tak to neje nejake puto. a prečo by mala len matka o tom rozhodovať kedy sa dieťa stretne s vlastnym synom ved sme ho spolu splodili a aj starať sa chceme spolu. je to moja krv tak chcem s nim prežiť aj dobre aj zle chvile a byť mu oporov a napomocny. čiže moj nazor je jednoznačne suhlas druhej strany!
Téma zmeny pobytu a odsťahovania sa jedného rodiča s dieťaťom do iného okresu je jedna z ďalších špecifických tém pri porozvodovom usporiadaní a najmä živote maloletých detí. Podľa môjho názoru, nie je možné ju paušalizovať alebo zovšeobecňovať. Každý prípad je individuálny a samozrejme je potrebné brať do úvahy komplexnú rodinnú situáciu. Častokrát rodič chce s dieťaťom odísť k svojej pôvodnej rodine, kde má väčšie zázemia a stabilitu, ak napr. ako rodina žili v pôvodnom prostredí partnera a nemá tam vytvorené dostatočné zázemie a sociálne vzťahy. Rozhodovanie súdov v tejto veci by mohlo spôsobiť prehlbovanie boja medzi rodičmi, dlhotrvajúce súdne spory medzi rodičmi, ktoré bývajú spojené s manipuláciou a ovplyvňovaním dieťaťa. Pretože rodičia, ktorí sa dokážu dohodnúť nemajú problém, problémy nastávajú u rodičov, ktorí sa nedokážu dohodnúť. Aktuálne má rodič, ktorý chce odísť jednoduhšiu situáciu, nakoľko mu nič nebráni. Naopak komplikované to má druhý rodič a častokrát je to spojené s realizáciou kontaktu, nakoľko nie je možné prevziať alebo odovzdať dieťa za tých istých podmienok a okolností ako, keď rodičia žijú v blízkosti. Podľa môjho názoru by bolo potrebné zamyslieť sa nad tým, či preberanie dieťaťa a jeho odovzdávanie bude znášať iba jeden rodič alebo si to rodičia rozdelia, napr. otec si príde dieťa prevziať od matky a po ukončení styku si matka príde prevziať dieťa od otca. Pri zmene pobytu jedného rodiča je potrebné rozhodovať o zmene rozsahu kontaktu, aby bol čas s druhým rodičom využitý plnohodnotne a efektívne a nie niekoľkohodinovým cestovaním každý druhý víkend. V mojej praxi som sa srtretla s prípadmi, že ak jeden rodič žije vo väčšej vzdialenosti, kontakt sa realizuje prevažne cez prázdniny a voľné dni, kedy dieťa strávi dlhší časový úsek u druhého rodiča a nie je natoľko zaťažené cestovaním. Samozrejme takáto úprava kontaktu je možná pri väčších deťoch, nie bábätkách a deťoch emocionálne závislých na matke, čo je závislé od individuálneho psychického vývinu každého dieťaťa. Tieto individuálne situácie by sa dali riešiť prostredníctvom rodinnej mediácie. Toľko môj názor, po publikácii článku by ste mi mohli poslať odkaz naň?
Zdá sa, že spoločnosť, ale najmä dospelí veľmi pozitívne vníma striedavú osobnú starostlivosť. Hodnotia pozitívne možnosť, ak sú obaja rodičia s milovaným dieťaťom, vedia o jeho potrebách, trávia s ním rovnako čas a pod. To sme my dospelí, rodičia, starí rodičia, ale ako vnímajú striedavú osobnú starostlivosť deti, aký je ich názor na "striedavku"? Menšie dieťa vie pomenovať svoje pocity mám rada otca, maminu, sú dobrí, majú ma radi a pod. ťažko však vyslovia názor. Ja som mala možnosť pracovať so 16 ročným chlapcom, ktorý bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti, jeho pocity k rodičom boli pozitívne, ale jeho vyjadrenie pri súdnom pojednávaní a odpoveď na otázku či mu vyhovuje striedavá osobná starostlivosť bola "ja nemám domov" A práve v kontexte odpovede tohto, mladého chlapca sa zamýšľam nad tým, či zmena zákona o rodine, kde bude zakotvené, že rodič, ktorý má zverené dieťa do svojej výchovy a opatery bude sa môcť presťahovať do iného okresu, len so súhlasom druhého rodiča prinesie niečo pozitívne dieťaťu a či dieťaťu zaručí, že bude mať domov a kontakt s oboma rodičmi?
Upravme Zákon o rodine tak, aby každé dieťa dostalo šancu byť v kontakte s oboma rodičmi, alebo starými rodičmi, upravme zákon tak, že nie dieťa budeme nútiť, aby sa rozhodlo s ktorým rodičom chce byť, ak je prirodzené, že chce byť s oboma rodičmi, upravme zákon tak, aby sa rodičia dohodli v záujme ich dieťaťa a v súlade s jeho potrebami, ale či to dokážeme?
Osobne sa domnievam, že v slovenskej praxi je bežné, že sa rodič presťahuje s dieťaťom bez súhlasu druhého rodiča niekedy aj do veľkej vzdialenosti. Tento jav je v rozpore s medzinárodne uznávanou zásadou, že dieťa by nemalo bez súhlasu oboch rodičov, ktorí majú zachované rodičovské práva a povinnosti, meniť obvyklý pobyt. V medzinárodných dokumentoch existujú ustanovenia o tom, že je neprípustné dieťa sťahovať z miesta jeho obvyklého bydliska, príslušná "legislatíva" teda existuje na úrovni medzinárodnej a tiež rozhodovanie otázky o vysťahovaní sa podlieha právomoci slovenských súdov v zmysle § 35 zákona o rodine. Širší výklad ustanovenia § 35 alebo jeho doplnenie by umožňoval zaujať tento postoj aj pri sťahovaní sa v rámci Slovenska. V aplikačnej praxi súdy a úrady práce, soc. vecí a rodiny tieto nevyvodzujú dôsledky v prípadoch, ak sa jeden rodič dokonca aj v čase, keď ešte nie je ustanovené, komu budú deti zverené do osobnej starostlivosti, rozhodne svojvoľne sa s dieťaťom presťahovať v rámci územia Slovenska. Vzhľadom však na preťaženie a dlhé rozhodovanie súdov a určitú neefektívnosť práce ÚPSVaR si nie som istá, či paušálne ustanoviť takýto zákaz by nebolo šikanózne pre rodičov, ktorí majú zverené do svojej starostlivosti dieťa a druhý rodič neprejavuje o dieťa záujem, využil by však takéto ustanovenie na šikanovanie povinného rodiča. Bolo by potrebné stanoviť krátke rozhodovacie lehoty súdov pre tieto prípady, aby nebolo nad mieru obmedzené právo rodiča, ktorý má dieťa zverené, na zvolenie si miesta svojho bydliska. JUDr.
Urcite suhlasim s tym, aby sa rodic, ktory ma zverene dieta mohol odstahovat len do susedneho okresu a nie v ramci celeho Slovenska, iba ak by s tym suhlasil druhy rodic.
Je to zaujímavá téma, ale to by som musela poznať kontext celého článku, na takto postavenú otázku nemám úplne jednoznačný názor, takže sa mi ťažko reaguje. PhDr. psychológ
Je to velmi specificka tema a zavisi pripad od pripadu, ako sa to riesi. Neviem, ci to dokaze nejaky zakon osetrit.