Som psychológ referátu poradensko-psychologických služieb a v rámci svojej praxe sa venujem procesom vo vzťahových štruktúrach medzi partnermi ako aj medzi rodičmi a ich deťmi. V tejto oblasti sa najlepšie spolupracuje v rámci osobných konzultácií s osobami, ktorých sa problém priamo týka. Len tak je možné zadefinovať konkrétny obsah problému, osvetliť potreby, očakávania, pohnútky... daného klienta, prediskutovať predpoklady, iné možné uhly pohľadu... podrobne si prebrať záujem, potreby, očakávania... dieťaťa v daných podmienkach a, v neposlednom rade, brať do úvahy aj druhého partnera, (ktorý je tiež rodičom) jeho potreby, očakávania, pohnútky...
Ak bude rodič mať pocit, že by som v tomto zmysle mohla pre neho byť užitočná, nájdete ma na http://www.upsvar.sk/buxus/docs/download/ADRESÁR%20%20RPPS%200912%202011.doc Môžeme si dohodnúť termín konzultácie.
Vaša otázka je skôr legistlatívneho charakteru a preto ju pošlite vedúcemu Oddelenia sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately http://www.upsvar.sk/urady-psvr/zoznam-uradov-prace-socialnych-veci-a-rodiny.html?page_id=1570
Je najmä na rodičoch, aby si vzniknutý vzťahový problém začali riešiť čo najskôr, pretože dieťa potrebuje oboch rodičov a nemalo by byť rukojemníkom medzi nimi!!!
Dieťa v tak malom veku potrebuje najmä prítomnosť matky. Matka je pre neho zdrojom bezpečia, ochrany a výživy, podmienkou na jeho prežitie. Separáciou od svojej biologickej matky dieťa vždy prežije významnú existenciálnu stratu prvej osoby. Táto strata môže mať významné dôsledky, najmä v období do troch rokov veku dieťaťa!!!
Preto si nemyslím, že by bolo pre dieťa vhodné pokúšať sa o odlúčenie od matky a chcieť mať dieťa v inom prostredí, než je prostredie matky, aj napriek tým 5 km ...
Povinnosťou matky je však začleňovať otca a prizývať ho k starostlivosti o dieťa už skoro po narodení, aby sa mohla začať postupne formovať aj ďalšia vývojovo dôležitá sekundárna väzba medzi dieťaťom a jeho otcom - ďalšie jedinečné psychické puto.
Prechod a separácia dieťaťa od matky k otcovi a naopak, návrat od jedného rodiča k druhému majú byť kontinuálne, založené na dôvere neohrozujúceho, nestresujúceho, netraumatizujúceho (tzn. nenásilného) láskyplného odovzdávania dieťaťa.
Rodičia by sa teda mali dohodnúť na stretnutiach a styku s dieťaťom, rešpektujúc jeho biologicky režim (spánok, jedlo, ...) a nezasahovať mu do toho. Bolo by ideálne, keby sa na tom vedeli dohodnúť a umožnili by si každý deň kontakt, ale v menších časových intervaloch. Otec by mal byť nápomocný pri kúpaní, prebaľovaní, nosení na rukách, mal by sa mu prihovárať, hladkať ho, poskytovať mu bezpečný kontakt.
Obaja rodičia majú možnosť vyhľadať ÚPSVaR OSPODaSK a podľa trvalého bydliska dieťaťa, ktoré je bydliskom matky, vyhľadať kolízneho opatrovníka, ktorý v prípade súdneho konania bude zastupovať dieťa na súde. Pôjde prešetriť rodinné pomery rodičov na obidvoch stranách a zaujme stanovisko na súd.
V prípade dieťaťa do 12 mesiacov je už možné uvažovať nad časom stráveným s otcom vo viacerých kratších periódach v priebehu jedného týždňa, najlepšie tri periódy po 3 - 6 hodinách. Alebo aj dve 6 hodinové periódy v priebehu jedného týždňa, ak medzi rodičmi prebieha konflikt, tiež sa odporúča, aby pri odovzdávaní dieťaťa bola prítomná tretia osoba.
Dve periódy po 3 - 6 hodinách v priebehu jedného týždňa a jedna noc spoločne strávená v domácnosti dieťaťa (pre rodičov, ktorí sa obaja starali o dieťa už pred rozchodom).
Ohľadne otázok o úprave styku rodiča s dieťaťom by Vám najlepšie odpovedali kolegyne z oddelenia sociálnoprávenej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré sú pred súdom určované za opatrovníka dieťaťa a zastupujú maloleté dieťa vo všetkých konaniach. V prípade, že mi pošlete priezvisko dieťaťa alebo aspoň jeho začiatočné písmeno, viem Vám spätne poslať telefonický kontakt na Vašu kolíznu opatrovníčku, aby ste sa s ňou mohli spojiť priamo.
Čo sa týka konkrétne toho styku, ja som ešte nevidela tak určený styk, že by sa otec mohol stretávať s dieťaťom každý deň, ale teoreticky by som to hneď nezamietala, pretože v záujme zachovania vzťahovej väzby je takýto styk ideálny. Styk je možné určiť aj bez prítomnosti matky, v prípade, že teda otec bude dodržiavať intervaly kojenia, ale opäť podotýkam, že určovanie styku u tak maličkého dieťaťa je problematické a nie vždy je možné vyhovieť predstavám otca, keďže dieťa je v tomto čase od matky fyzicky závislé.
V prípade nejakých ďalších otázok ma bez problémov kontaktujte alebo sa môžte objednať na osobnú konzultáciu.
Každý podobný prípad je špecifický. Tento zvlášť tým, že je to malé dieťa, kojené, 2 m., ktoré možno má, nemá už vytvorené rituály spania, kŕmenia, hrania, potrebuje neustálu starostlivosť, pokoj a hlavne kľudnú matku. Odporúčam otcovi dieťaťa obrátiť sa na referát poradensko-psychologických služieb v mieste bydliska (referáty sú na každom Úrade práce, oddelenie sociálnej starostlivosti o rodinu a dieťa). Psychológ spolu so sociálnym pracovníkom úradu majú možnosť vysvetliť a konkrétne poradiť spôsob kontaktu otca s dieťaťom. Zároveň sa musí komunikovať aj s matkou dieťaťa a medzi rodičmi vytvoriť dohodu, ktorá bude zohľadňovať hlavne potreby dieťaťa. Verím, že pokiaľ otec a matka porozumejú všetkým potrebám dieťaťa, nájdu riešenie. V tom im môže pomôcť práve aj psychológ so sociálnym pracovníkom.